Ako by malo vaše dieťa správne sedieť, držať telo a kráčať?

 
 
 

Bezplatná linka

0800 140 006

 
 

Napíšte nám

info@hravaskolka.sk

 
 
 
Úvod > Inšpirácia pre rodičov > Ako by malo vaše dieťa správne sedieť, držať telo a kráčať?
 

Ako by malo vaše dieťa správne sedieť, držať telo a kráčať?

Ľah, sed, chôdza – na všetko príde u detí ten správny čas. Každý z týchto pohybov je prejavom hrubej motoriky a u detí sa vyvíja celkom prirodzene a nedá sa uponáhľať. Vašou úlohou je najmä sledovať, či dieťa vykonáva pohyby správne a v prípade potreby ho na to upozorniť. Čítajte ďalej a dozviete sa, kedy a ako by sa malo dieťa prvý raz posadiť, ako správne sedieť a tiež ako rozvíjať jeho chôdzu.

 

Na sedenie má dieťa čas

U detí sa netreba s ničím uponáhľať. Rovnako to platí aj pri sedení. Hoci by každá mamička chcela, aby sa jej dieťa naučilo sedieť čím skôr, prehnaná snaha môže dieťaťu skôr uškodiť. Prvé pohyby, ktoré naznačujú, že vaša ratolesť je už ako tak pripravená na polohu sediacu, môžete spozorovať, keď sa z bruška snaží „postaviť“ na kolienka. Ďalším pohybom, ktorý naznačuje jeho snahu, sú tiež pokusy chytiť sa svojich nožičiek. Dieťa sa však určite samé neposadí, ak nemá dostatočnú silu v rukách. Hoci by sa mohlo zdať, že ruky majú so sedením pramálo spoločné, pravda je iná. Práve tie mu totiž dávajú možnosť podoprenia sa a následného zdvihnutia sa do sedu.


Na staré praktiky tento raz zabudnite

Mnohí ľudia, najmä zo staršej generácie, sa snažia sedenie dieťaťa urýchliť, a tak ho začnú podkladať, alebo ho neprirodzene usádzať do stoličky. Na pohľad to síce vyzerá, že dieťa dokáže samostatne sedieť, pri takejto polohe však reálne nezapája žiadne svoje svalstvo. Takáto poloha je preň maximálne neprirodzená a skutočný sed môže dokonca oddialiť. Ak má vaša ratolesť sedem mesiacov a zatiaľ to vôbec nevyzerá, že by sa k prvému sedu čo i len odhodlávalo, nepanikárte. Má čas pokojne aj do deviateho mesiaca. Ak by sa ani v tomto období veľmi k sedeniu nemalo, poraďte sa s vašim pediatrom, ktorý vám určite poradí, čo robiť.


Ako má vlastne sed vyzerať ?

Ak už vaše dieťa vykoná prvý sed, vašou úlohou je kontrolovať, či túto polohu zaujalo správne. Správne sedenie má totiž niekoľko základných pravidiel: dolné končatiny by mali byť voľne položené pred telom, ramená sú taktiež voľne spustené (nie však pred telom, ale pri tele), hlava by nemala byť neprirodzene zaklonená ani predklonená. Dokonalý sed, samozrejme, nemôžete očakávať hneď na prvý pokus.Takisto ako pri prvých krokoch, ktoré často sprevádza padnutie na zadok.


Sedieť treba učiť aj školáka

Od prvého sedu sa presunieme o pár rokov ďalej. A to rovno do školskej lavice. Počas základnej školy dieťa trávi vôbec najviac času v sede. A to nielen počas vyučovania, ale aj pri písaní domácich úloh alebo stolových hrách. Preto je nevyhnutné, aby ste na jeho správne sedenie dohliadali aj v tomto období. Ak chcete predísť skolióze či iným nepríjemnostiam, mali by ste kontrolovať, či dieťa dodržiava nasledovné: základom je využiť na sedenie celú sedaciu časť stoličky, chodidlá by sa mali zas celou plochou dotýkať zeme. Dajte pozor, aby dieťa neprenášalo váhu na päty alebo špičky.

 

Samozrejmosťou je vystretý chrbát

Najčastejšie zlozvyky, ktoré majú deti pri sedení vyzerajú takto: dieťa zastrčuje svoje nohy za nohy stoličky, alebo ich vystiera pred seba či podsúva pod stoličku. Ak si dieťa nohy len preťahuje a nechá ich nachvíľu v jednej z týchto polôh, ešte to neznamená, že sa na druhý deň zobudí so skoliózou. Sedieť hodinu v rovnakej polohe je totiž nemožné. Pozor si dajte aj na to, ak dieťa sedí len na okraji stoličky. Okrem toho, že to nemá dobrý vplyv na jeho chrbticu, môže si tiež privodiť nepríjemný úraz, ak sa zo stoličky zošmykne.

Taška patrí na chrbát

K deformácii chrbtice môže dôjsť aj pri nesprávnom nosení školskej tašky. Určite vám je známe, že pre školáka je ideálna aktovka na dve ramená, v ktorej sa knihy rovnomerne rozložia. Ak dieťa proti tomu bojuje, môžete občas urobiť kompromis a tašku na chvíľu môže preložiť do ruky. Dbajte však na to, aby ruky striedalo – raz ponosí tašku v pravej a potom v ľavej ruke. Dôležitá je aj hmotnosť tašky. Nemala by presiahnuť tri kilá, resp. 10% váhy dieťaťa.

 

 


Chodím, chodíš, chodíme

Hrubá motorika sa výrazne zlepšuje najmä v období batoľaťa. Hoci deti začínajú s prvými krokmi už v období jedného roka, až po 13. mesiaci začínajú chodiť naozaj samostatne. Deti sa v tomto veku prestávajú pridŕžať ľudí aj predmetov okolo seba a začínajú sa spoliehať len na svoje schopnosti. Rodičia majú často problém svoju ratolesť ustrážiť na jednom mieste. Aj v tomto období môžu byť krôčiky ešte stále trochu neisté a nezaobídu sa bez pádov na zadok. Od 15. mesiaca sa z jeho života pády vytrácajú a stáva sa z neho skutočný „chodec“. Až v dvoch rokoch si dieťa hravo poradí aj s nerovnými terénmi a nerobí mu problém napríklad prekročiť prah. Skutočný problém pre malých chodcov nastáva až pri zdolávaní schodov. Väčšinou sú totiž prispôsobené dospelým ľuďom, a tak malým deťom dajú poriadne zabrať. Preto sa najprv snažia po schodoch loziť a až okolo roku a pol sa so schodmi popasujú len „na dvoch“.

Senzorický chodníček – čo to je a na čo slúži?

Či už vaše dieťa pobehuje po dome hore-dole, alebo mu prvé krôčiky idú ťažšie, nemali by ste jeho chôdzu zanedbávať. Ideálnym spôsobom na rozvoj hrubej motoriky, do ktorej patrí aj chôdza, je kráčanie po takzvanom senzorickom alebo pocitovom chodníku. Takýto chodníček je akýmsi krokom do minulosti, keď ľudia ešte nechodili v topánkach a všetky povrchy spoznávali bosými nohami. Senzorický chodník si môže každý vytvoriť aj doma. Stačí vám na to väčší kus látky a asi päť typov rôznych materiálov – ideálne malé kamienky, vrchnáky od plastových fliaš, korkové zátky či hrubšie lyko. Všetky tieto materiály je potrebné nalepiť na kus látky a prestrieť na zem. Úlohou dieťaťa ostáva už len sa po chodníku poprechádzať. Samozrejme, že musíte dbať na to, aby boli všetky materiály bezpečné a dieťa sa neporanilo. Vďaka senzorickému chodníku si deti precvičujú chodenie po rôznych typoch povrchov, základné pohyby pri chôdzi, ale taktiež rozvíjajú hmat. Ak si dieťa precvičí chôdzu na takýchto simulovaných povrchoch, žiadny terén ho už pri chodení neprekvapí.

Aj keď dospelákom všetky tieto pohyby zdajú prirodzené a automatické, z pozície dieťaťa to všetko vyzerá inak. Pri všetkých týchto dôležitých medzníkoch potrebuje vašu podporu a povzbudenie.

 

Autor: Natália Babicová

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Plná (Desktop) verzia